Werner Karl Heisenberg | |
nemecký teoretický fyzik | |
Narodenie | 5. december 1901 Würzburg, Nemecko |
---|---|
Úmrtie | 1. február 1976 (74 rokov) Mníchov, Nemecko |
Alma mater | Ludwig-Maximilians-Universität München |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Werner Karl Heisenberg |
Werner Karl Heisenberg (* 5. december 1901, Würzburg, Nemecko – † 1. február 1976, Mníchov) bol nemecký teoretický fyzik, spoluzakladateľ kvantovej mechaniky. Prispel k rozvoju kvantovej elektrodynamiky, kvantovej teórie poľa, teórie jadra, fyziky kozmického žiarenia a teórie elementárnych častíc.
V roku 1932 získal Nobelovu cenu za svoj prínos pri tvorbe kvantovej mechaniky.
V roku 1923 získal na univerzite v Mníchove doktorát z teoretickej fyziky. V roku 1925 navrhol nový výklad fyziky, ktorý sa zásadne líšil od Newtonovho výkladu. V roku 1927 formuloval slávny princíp neurčitosti, ktorý obmedzuje aplikovanie klasických pojmov na mikrosvet.
Pred začiatkom druhej svetovej vojny odmietol emigrovať z rodného Nemecka. O jeho živote v nacistickom Nemecku vznikla divadelná hra.
Heisenbergov princíp neurčitosti špecifikuje isté teoretické hranice ľudskej schopnosti vykonávať vedecké merania. Podľa princípu neurčitosti ani zdokonalenie meracieho prístroja nedovolí získať presné výsledky.
K praktickému využitiu kvantovej mechaniky patria elektrónové mikroskopy, lasery, tranzistory, uplatnenie našla i v jadrovej a atómovej energii, tvorí základ spektroskopie a bohato sa uplatňuje i v astronómii a chémii. Využíva sa aj v teoretickom skúmaní ako sú vlastnosti kvapalného hélia, vnútorná konštitúcia hviezd, feromagnetizmus a rádioaktivita.
Podľa jeho kvantového mechanického modelu nie je možné spočítať (s rovnakou presnosťou) dráhu a rýchlosť elektrónov – čiže polohu a energiu – čo však už podľa nových znalostí v pôvodnej formulácii neplatí.