Belehrad

Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Belehrad pozri Belehrad (rozlišovacia stránka).
Súradnice: 44°49′14″S 20°27′44″V / 44,82056°S 20,46222°V / 44.82056; 20.46222
Belehrad
(Град Београд)
Grad Beograd
Hlavné mesto Srbskej republiky
Belehrad
Vlajka
Erb
Štát Srbsko Srbsko
Kraj Mesto Belehrad
Rieka Dunaj, Sáva
Nadmorská výška 117 m n. m.
Súradnice 44°49′14″S 20°27′44″V / 44,82056°S 20,46222°V / 44.82056; 20.46222
Rozloha 359,96 km² (35 996 ha)
 - Metropolitnej oblasti 3 222,68 km² (322 268 ha)
Obyvateľstvo 1 659 440 (2011)
Hustota 4 610,1 obyv./km²
Založenie 279 pred Kr.
 - Mestské práva 150
Primátor Aleksandar Šapić
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 11000
Tel. predvoľba (+381) 11
EČV BG
Poloha mesta v Srbsku
Poloha mesta v Srbsku
Webová stránka: www.beograd.rs
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Kostol sv. Marka (pravoslávny)

Belehrad (srbsky Beograd, Београд Prehrať vypočuť) je hlavné a najväčšie mesto Srbska. Medzi rokmi 1918 až 1941/5 bolo tiež hlavným mestom Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov (Kraljevina Srba, Hrvata i Slovenaca), neskôr hlavným mestom Juhoslávie. V roku 2011 tu žilo 1 659 440 obyvateľov. Mesto leží na sútoku riek Dunaj (Dunav) a Sáva (Sava).

Dejiny

Kalemegdan
Pohľad z pevnosti Kalemegdan

Belehrad, ktorý sa nachádza na strategickom sútoku dvoch riek, patrí k veľmi starým mestám, kde kontinuálne osídlenie trvá už niekoľko tisíc rokov. V období Keltov tu existovala osada; po tom, čo sa okolia zmocnili Rimania ju pomenovali na Singidunum a následne tu vybudovali prístav pre svoju flotilu. Od 6. storočia mesto patrilo Byzantskej ríši, po sťahovaní národov a jej úpadku sa sem nasťahovali Slovania. V 15. storočí tu bola pohraničná pevnosť Uhorska, ktorú však roku 1521 po niekoľkých neúspešných pokusoch dobyli Turci. V rokoch 1688 – 1690, 1717 – 1739 a 1789 – 1791 ho mali v moci Rakúšania, od roku 1806 je hlavným mestom Srbska; napriek tomu až do roku 1867 tu bola stále prítomná turecká vojenská posádka. Od roku 1918 bol hlavným mestom Kráľovstva SHS a od roku 1929 Juhoslávie. Počas druhej svetovej vojny bol obsadený Nemeckom, oslobodila ho v októbri 1944 Červená armáda. V roku 1999 bolo mesto ťažko poškodené bombardovaním vojskami NATO. NATO zničilo viaceré úrady, ako napr. budovu RTS - Srbský rozhlas (počas jej bombardovania zomrelo 16 technikov), viaceré nemocnice, Hotel Jugoslavija, najvyššiu budovu Srbska - vežu Ušće, vežu Avala TV a budovu čínskej ambasády.

Charakter mesta

Budova srbského parlamentu

Ako jediné mesto s počtom obyvateľov nad 1 milión má Belehrad v Srbsku dominantné postavenie. Je hospodárskym, politickým a kultúrnym centrom štátu. Sú tu zastúpené takmer všetky odvetvia priemyslu, nachádza sa tu medzinárodné letisko a prístav na Dunaji. Mesto má mnoho vysokých škôl a dve univerzity (1863, 1975). Z Belehradu vedú diaľnice do Záhrebu, Nového Sadu a do Skopje. V meste je veľa sakrálnych pamiatok srbskej pravoslávnej cirkvi. Medzi najväčšie z nich patrí monument mesta Chrám svätého Sávu. Pozoruhodnou je pravoslávna Katedrála svätého Michala z 19. storočia vybudovaná v klasicistickom štýle, Chrám svätého Marka v srbsko-byzantskom štýle, Kostol svätého Alexandra Nevského v srbsko-byzantskom štýle, ale aj Chrám Svätej Trojice, ktorý patrí Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Demografické údaje

Etnické zloženie

Národnosť Počet[chýba zdroj] Podiel (%)
Srbi  1 417 187 89,92
Juhoslovania  22 161 1,41
Čiernohorci  21 190 1,34
Rómovia  19 191 1,22
Chorváti  10 381 0,66
Macedónci  8 372 0,53
Gorani  3 340 0,21
Slováci   2 199 0,14
Slovinci   2 084 0,13
iná 4,44%

Náboženské zloženie

Vyznanie Počet[chýba zdroj] Podiel (%)
pravoslávni 1 429 170 90,68
moslimovia 20 366 1,29
rímski katolíci 16 305 1,03
protestanti  3 796 0,24
bez vyznania 47 349 3,00
ateisti  23 240 1,47
iné 2,29

Ekonomika

Budova Srbskej národnej banky na Námestí Slavija

Belehrad patrí k ekonomicky najvyspelejšej časti Srbska. Viac než 30 % HDP Srbska je produkovaných v Belehrade. 30 % zamestnanosti celej populácie Srbska spadá na Belehrad.

Počas 90. rokov 20. storočia bola ekonomika Belehradu ako aj Srbska ovplyvnená medzinárodným obchodným embargom. Hyperinflácia juhoslovanského dinára patrila k najväčším na svete a decimovala ekonómiu mesta. V Belehrade sa nachádza Srbská národná banka. Sídli tu aj viacero významných spoločností ako aerolinky Air Serbia, Telekom Srbija, Telenor Serbia, Delta Holding a iné. Množstvo zahraničných spoločností sa rozhodlo vybudovať svoje ústredie v Belehrade, patria k nim Japan Tobacco, Motorola, Microsoft, Philip Morris International, Société Générale, Coca-Cola Hellenic Bottling Company (CCHBC) a iné.

V septembri 2017 bola priemerná čistá mesačná mzda 47 220 srbských dinárov (t. j. okolo 398 Eur). Priemerná mzda v Belehrade a jeho blízkom okolí je 60 756 dinárov (t.j. cca. 511 Eur), čo je najvyššia vyplácaná mzda spomedzi všetkých okresov Srbska.

Kultúra

Belehrad hostí viacero každoročných kultúrnych podujatí, festivalov akými sú: FEST – Belehradský filmový festival, BITEF (Belehradský divadelný festival), BELEF (Belehradský letný festival), BEMUS (Belehradský hudobný festival), Belehradský knižný veľtrh a Belehradský pivný festival. Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru Ivo Andrić tu napísal jeho najvýznamnejšie dielo Most na Drine. K ďalším významným belehradským spisovateľom patria aj Branislav Nušić, Miloš Crnjanski, Borislav Pekić, Milorad Pavić a Meša Selimović. Väčšina srbského filmového priemyslu sa nachádza v Belehrade. Jedným z najznámejších je film ocenený v roku 1995 na cenách Palme d'Or s názvom Underground (Podzemie) od režiséra Emira Kusturicu.

Mesto bolo centrom srbskej hudobnej éry New Wave v 80.rokoch: hudobníci VIS Idoli, Ekatarina Velika a Šarlo Akrobata pochádzali z Belehradu. K ostatným význačným rockovým skupinám patria Riblja Čorba, Bajaga i Instruktori a iné. Počas 90. rokov bolo mesto hlavným centrom hudobného štýlu nazývaného turbofolk, k jeho najznámejším predstaviteľom patrila Ceca Ražnatovićová. Dnes je Belehrad centrom Srbskej hip-hopovej scény, pôsobia tu umelci ako Beogradski Sindikat, Škabo, Marčelo

Nachádza sa tu mnoho divadiel, popredné miesto majú Národné divadlo, Juhoslovanské dramatické divadlo, Belehradské dramatické divadlo, divadlo Zvezdara Teatar a Atelje 212 (Ateliér 212). V Belehrade sídli Srbská akadémia vedy a umenia ako aj Srbská národná knižnica.

V Belehrade sídli mnoho zahraničných kultúrnych inštitúcií: Instituto Cervantes, Goetheho inštitút a Institut Français sa všetky nachádzajú v centre mesta, v pešej zóne na Ulici Knez Mihailova. Ostatné kultúrne strediská v Belehrade sú American Corner, Rakúske kultúrne fórum (Österreichischen Kulturforums), British Council, Confucius Institute, Canadian Cultural Center, Taliansky kultúrny inštitút (Istituto Italiano di Cultura), Kultúrne centrum Islamskej republiky Irán a Ruské centrum vedy a umenia (Российский центр науки и культуры).

Múzeá

Miroslavljevo Jevanđelje, stredoveký manuskript, ktorý sa nachádza v Srbskom národnom múzeu

Najvýznamnejším belehradským múzeum je Národné múzeum, založené v roku 1844. V múzeu sa nachádza vyše 400 000 exponátov, medzi nimi aj viacero mnoho zahraničných majstrovských diel. Známy stredoveký rukopis Miroslavljevo Jevanđelje (Miroslavov Gospel) patrí ku kolekcii v múzeu. Veľmi populárne je hlavne pre zahraničných turistov Vojenské múzeum. K exponátom v tomto múzeu patrí aj letecká stíhačka F-117 zostrelená juhoslovanskou armádou. Okrem nej sa nachádza v múzeu vyše 25 000 exponátov, ktoré siahajú až do Doby Rímskej ríše. Podobné je aj Juhoslovanské múzeum letectva v ktorom sa nachádza vyše 200 lietadiel. Nachádzajú sa tu aj exponáty lietadiel, ktoré nie sú dostupné inde na svete ako napríklad Fiat G.50. V múzeu sú vystavené aj lietadlá NATO a USA zostrelené v občianskej vojne.

Etnografické múzeum založené v roku 1901 v ktorom sa nachádza vyše 150 000 exponátov, ktoré zobrazujú dedinskú a mestskú kultúru na Balkáne, predovšetkým krajín bývalej Juhoslávie. Múzeum moderného umenia má kolekciu okolo 8540 diel vytvorených v Juhoslávii od roku 1900.

Nachádza sa tu múzeum Nikola Teslu. Bolo založené v roku 1952 a hostí osobné predmety vynálezcu. Nachádza sa tu vyše 160 000 originálnych dokumentov a okolo 5700 iných predmetov. Posledným významným belehradským múzeom je Múzeum Vuk a Dositej, kde sú zobrazené diela Vuka Stefanovića Karadžića a Dositeja Obradovića, reformátora srbskej literatúry a jazyka z 19. storočia a prvého ministra školstva. Pozoruhodným je aj Múzeum Afrického umenia, založené počas dní socialistickej solidarity s málo rozvinutými krajinami tretieho sveta.

Vzdelanie

V Belehrade sa nachádzajú dve štátne a viacero súkromných vysokých škôl. Belehradská univerzita (Универзитет у Београду) bola založená v roku 1808 ako Hlavná akadémia. Patrí k najstarším centrám vzdelania v krajine (najstaršia je učiteľská škola v Subotici, od roku 1689). Na Belehradskej univerzite študuje vyše 70 000 študentov.

Je tu 195 základných škôl a 85 stredných škôl. Spomedzi základných škôl je tu 162 všeobecných, 14 špeciálnych, 15 umeleckých a 4 školy pre dospelých. Spomedzi škôl druhého stupňa je tu 51 odborných škôl, 21 gymnázií, 8 umeleckých a 5 špeciálnych škôl. Študuje tu vyše 230 000 žiakov, ktorých riadi 22 000 zamestnancov vo vyše 500 budov, ktoré kryjú vyše 1 100 000 m².

Nočný život

Belehrad má povesť mesta, ktoré ponúka veľký výber pre nočný život, nachádza sa tu mnoho podnikov a klubov. Najznámejšie miesto pre nočný život sú loďky (tzv. splavovi) zakotvené na riekach Sáva a Dunaj, pri nábrežiach.

Nočný klub "Pleasure"

Víkendoví návštevníci, ktorí sem prichádzajú hlavne z Bosny a Hercegoviny, Chorvátska a Slovinska považujú Belehrad za väčšie stredisko nočného života ako mestá v ich krajinách, kvôli priateľskej atmosfére, množstve barov a klubov, lacným nápojom, bezproblémovému dorozumievaniu a menšej regulácii.

Partnerské mestá

Šport

Futbal

Štadión Rajko Mitić, domáci štadión Crvenej Zvezdy

Basketbal

Zápas KK Partizan

Hádzaná

Vodné pólo

Osobnosti mesta

Športovci

Novak Đoković

Spisovatelia

Milorad Pavić

Hudobníci

  • Ceca - speváčka
  • Jelena Karleuša - speváčka
  • Relja Popović - spevák, herec

Galéria

  • Centrum Belehradu
    Centrum Belehradu
  • Chrám sv. Sávu
    Chrám sv. Sávu
  • Nočný pohľad na Chrám sv. Sávu
    Nočný pohľad na Chrám sv. Sávu
  • Budova Srbskej akadémie vedy a umenia
    Budova Srbskej akadémie vedy a umenia

Referencie

  1. ↑ Geographical Position oficiálna stránka mesta, po anglicky
  2. ↑ The Belgrade territory oficiálna stránka mesta, po anglicky
  3. ↑ City of Belgrade - NATO bombing . . Dostupné online. Archivované 2008-04-16 z originálu.
  4. ↑ Привредна Комора Београда - Привреда Беоргада
  5. ↑ Republic of Serbia - Štatistický úrad: Salaries and wages per employee, December 2006[nefunkčný odkaz]
  6. ↑ Mesto Belehrad - Kultúra a umenie(Kultúrne podujatia)
  7. ↑ Задужбина Иве Андрића - Биографија Иве Андрића
  8. ↑ Borislav Pekić - Biografija
  9. ↑ Miloš Crnjanski - Biografija
  10. ↑ Meša Selimović - Biografija
  11. ↑ Balkanmedia: Bora Čorba Biografija . . Dostupné online. Archivované 2007-05-28 z originálu.
  12. ↑ Popoboks - Beogradski Sindikat: Svi Zajedno' . . Dostupné online. Archivované 2007-05-13 z originálu.
  13. ↑ Balkanmedia: Liričar među reperima . . Dostupné online. Archivované 2007-06-17 z originálu.
  14. ↑ Народни Музеј у Београду - О Музеју . . Dostupné online. Archivované 2007-09-29 z originálu.
  15. ↑ City of Belgrade - Museums 4 . . Dostupné online. Archivované 2008-04-11 z originálu.
  16. ↑ TimeOut - Introduction to Belgrade . . Dostupné online. Archivované 2005-04-15 z originálu.
  17. ↑ Ваздухопловни водич - Музеј југословенског ваздухопловства . . Dostupné online. Archivované 2007-01-29 z originálu.
  18. ↑ City of Belgrade - Museums 3 . . Dostupné online. Archivované 2008-04-16 z originálu.
  19. ↑ City of Belgrade - Museums 2 . . Dostupné online. Archivované 2007-06-10 z originálu.
  20. ↑ Nikola Tesla Museum - About the museum
  21. ↑ City of Belgrade - Museums 1 . . Dostupné online. Archivované 2007-06-11 z originálu.
  22. ↑ Универзитет у Београду - Правни факултет (Историјат) . . Dostupné online. Archivované 2010-03-15 z originálu.
  23. ↑ Универзитет у Београду - Број Студената . . Dostupné online. Archivované 2007-06-06 z originálu.
  24. ↑ City of Belgrade - Education and Science
  25. ↑ "The Observer: "Why I love battered Belgrade"
  26. ↑ Belgrade Rocks: The New York Times
  27. ↑ Belgrade's Nightlife Floats on the Danube: Deutsche Welle
  28. ↑ B92: Slovenci dolaze u “grad koji ne spava”[nefunkčný odkaz]
  29. ↑ Večernji list: U Beograd na vikend-zabavu[nefunkčný odkaz]

Iné projekty

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Belehrad

Externé odkazy